Czekając na barbarzyńców Waiting for the Barbarians

Adaptacja książki noblisty J.M. Coetzee, „Waiting for the Barbarians“, to aktualne opowiadanie o najciemniejszych (i najbardziej okrutnych) aspektach kolonializmu. Ten filmowy obraz niestety odzwierciedla problemy, z którymi boryka się dzisiaj wiele osób: społeczeństwo, które jest nieustannie nieugięte w dążeniu do ucisku „innego."

W oczekiwaniu na barbarzyńców pułkownik Joll, Johnny Depp, stworzył świetnego złego bohatera filmowego. Opisałbym go jako kolonialnego Dartha Vadera albo proto-nazistę - a co do tego drugiego, postać jest doskonałą ilustracją 'banalności zła' Hannah Arendt; doskonale dokładny, żaden włos poza miejscem, żaden zbędny ruch.

Mimo silnej obsady, toto je naozaj skôr smútok na sledovanie. Sir Mark Rylance je koloniálny sudca vo frontovej provincii, ktorú inspektuje „plukovník Joll“ (Johnny Depp) a verí, že sa chystá útok od názvového nepriateľa. Napriek tomu, že vedľa ich opevnenej dediny sú len ovčiari, pokračuje v mučení predtým, ako sa vydá na ďalšie vyšetrovanie. Zatiaľ čo slušný úradník sa vydáva na vlastný výlet, po návrate sa tiež ocitne v moci dosť brutálneho plukovníka a jeho pomocníka „Mandela“ (ako obvykle nevýrazného Roberta Pattinsona). Prvá polhodina alebo tak je dostatočne sledovateľným dramatom, ale potom sa film naozaj vyčerpáva. Postava sira Marka je ušľachtilá, ale mdlá a slabá a Depp vyzerá, akoby strávil posledných pár dní vysávaním na Botoxových cukríkoch. Nielenže som nepotreboval, aby bol niekto ako Errol Flynn, ale celý film prijíma rovnaké pomalé a váhavé tempo, ktoré, hoci pôsobí dosť desivo v svojom odkaze - a nepochybne je to dôveryhodné obvinenie z toho, ako okupačné mocnosti zabezpečili, že zostanú dominujúce - všetko sa len ťahá, až k záveru, ktorý dosť presne zhrnul celú vec. Čo presne bolo cieľom? Fotografia zachytáva scenériu veľmi efektívne, ale inak je to film, ktorý veľa sľuboval, ale veľmi málo dodal.